play

 

Song študentov SOŠ drevárskej     

 

 

 

 

 

TOP UDALOSTI

 

NOVÉ MULTIFUNKČNÉ IHRISKO V NAŠOM AREÁLI

multifunkcne

 


 

DREVÁRSKE DOSKY

drevarske dosky3

Televízny šot z akcie

 


 

Náš hmyzí hotel v ZOO Bojnice

 

hmyzihotel1   zoobojnice

   video výroby       video montáže

 


 

Zo srdca pre Topoľčany

lavicka

ŠKOLSKÝ PSYCHOLÓG

skolsky psycholog

Počítadlo

Dnes:17
Včera:24
Za mesiac:1171
Minulý mesiac:1113
Spolu:143382

Články

Vďaka, pani učiteľka!

Už 47 rokov existuje naša škola a väčšinu týchto rokov bola jej neodmysliteľnou súčasťou žena, učiteľka PaedDr. Anna Mikulská, ktorá po štyridsiatich rokoch ukončila pôsobenie v škole.

„Umenie žiť – spoznávať slzy nielen vo svojich očiach, pocítiť úsmev nielen na svojich perách, pozerať a vidieť, počúvať a počuť.“ Tento prekrásny citát  v plnej miere vystihuje prácu našej kolegyne Hanky.

40 rokov svojho života zasvätila vzdelávaniu a výchove študentov v SOŠ drevárskej. Pomáhala budovať školu a stala sa pevným pilierom v jej ďalšom vývoji. Obetovala svoj voľný čas na to, aby  mohla v budúcnosti spokojne nazrieť do osudov študentov po odchode zo školy.  Odovzdávať v práci zo seba čo najviac, bolo koreňom jej úspechu a dávalo jej zmysel. Aj keď život občas priniesol aj neúspech, nestratila vôľu a chuť neprestajne vkladať svoju lásku a um do ďalšieho vzdelávania a výchovy mladých ľudí. Za roky práce vo výchove a vzdelávaní jej poďakoval  v mene vedenia školy a všetkých kolegov riaditeľ školy Mgr. Miloš Bobula, ktorý ocenil jej profesionálny prístup v práci učiteľky a tiež prínos pre školu v mnohých  smeroch.

Obrovská vďaka zaznela aj z úst študentov, ktorí sa s pani učiteľkou rozlúčili so slzami v očiach a poďakovali jej krásnymi slovami básne. Ubezpečili ju, že vedomosti, ktoré im odovzdala a ľudský prístup, ktorým ovplyvnila osudy mnohých, budú pre nich výzvou do ďalšieho štúdia a práce. Zostane veľkou osobnosťou nielen pre svojich študentov, ale i kolegov.

Tak, veľa šťastia v ďalšom živote, Hanka!

mikulska1

Dovoľte mi, pár slov povedať 

jej vôňa už viac nezavanie k našim laviciam,

ani vlasy zlaté nezalesknú sa v slnečnom lúči,

ktorý ona sama priviedla až k nám,

aby sám cez okná sledoval,

ako vďaka nej rastieme vo svojom rodnom jazyku.

 

Teraz pery sa mi trasú i oči lesknú sa

pod nátlakom citov, ktoré vyvierajú z môjho srdca.

Žiadna falš! Emócia.

Ťažko sa nám zmieri s tým, že šťastnejšia bude tam,

kam naše oči nedovidia.

No ak šťastná, budiš!

Každý veľký literát i postavy ich diel,

mali možnosť znovu žiť

pod perami tejto ženy

na hodine slovenčiny.

Ďakujem!

Simona Truchlá, III.C - tvorba nábytku a interiéru

mikulska2