play

 

Song študentov SOŠ drevárskej     

 

 

 

 

 

Články

Dni v karanténe II

Boli sme plní vedomostí, psychicky pripravení na písomné maturity a učitelia sa nám snažili vryť do pamäte posledné poučky, veď predsa o 4 dni maturujeme.

Opak sa stal pravdou a my sme pár dni pred veľkou skúškou museli zostať doma. Naskytla sa nám otázka, čo bude teraz? Predsa len sa zo dňa na deň zastavil rozbehnutý kolotoč plný učenia, skúšania a písomiek. O tomto dni snívalo veľmi veľa z nás- nechodiť do školy, mať viac voľna. A ono sa to stalo skutočnosťou, zrazu sme mali voľno. Písomné maturity sa nám zrušili, ale aj tak sme nevedeli čo ďalej a tá kopa voľného času, ktorý mám!

Prvý týždeň som nevedela ani ako prešiel, keďže sme doma šili rúška pre rodinu, známych a kamarátov. Ale „kríza“ prišla už druhý týždeň. Uvedomila som si, že je čas začať robiť veci, ktoré som odkladala, keď budem mať čas, no a teraz som ho mala až luxusne veľa. Spravila som si harmonogram, ktorý sa snažím dodržiavať. V dopoludňajších hodinách pomáham s domácimi prácami či varením. Popoludní sa učím, vypracovávam dané zadania, s ktorými nás obklopujú učitelia, triedim maily od nich  a preposielam ich spolužiakom, vypracovávam praktickú zložku maturity - výkresy, teóriu a keďže už vieme, že ústne maturity budú na 100%, tak sa venujem príprave na ne. Samozrejme, tieto dni nie sú iba o učení. Každý by mal tento čas využiť na sebarealizáciu, či venovanie sa rodine. Som rada, že počas týchto dní som opäť zobrala ceruzku do ruky a niečo si len tak nakreslila, či otvorila knihu a začala čítať. Pohyb je pre mňa dôležitý, tieto opatrenia žiaľ zakazujú aj skupinové cvičenia, ale vďaka nášmu super trénerovi, ktorý vysiela cvičenia live, môžem cvičiť z pohodlia domova, a tak zostať stále v pohybe. Mojou každodennou večernou rutinou sa stalo korčuľovanie do vedľajšej dediny, pri ktorom si vychutnávam západ slnka a potom si už pozriem iba nejaký film či seriál. Klamala by som, keby som tvrdila, že netrávim voľný čas aj s mobilom. Som v kontakte s kamarátmi a spolužiakmi a vo večerných až nočných hodinách si online zahráme človeče či šach. S porážkou sa zaspáva síce ťažko, ale počas piatich týždňov som si už predsa len zvykla. Vďaka týmto, a ešte iným aktivitám sa nenudím a tieto dni sú pestrejšie a plné aktivít. Odporúčam to naozaj každému, nie aby niekto sedel celý deň pri počítači.

Toto obdobie je ťažké pre každého, nikto si ho takto nepredstavoval, ale hlavne nie my- maturanti. Mali to byť naše posledné mesiace na strednej škole s ľuďmi, s ktorými sme strávili 4 roky takmer denno-denne. Prišli sme o spoločne strávený čas na škole, zážitky a mnohé iné. Takto sme to asi nechceli, aj keď iba v kútiku duše. Teraz už len dúfame, že budeme mať v rukách maturitné vysvedčenie, budeme prijatí na vysoké školy a čo najskôr tento vírus pominie. Prečo ? Pretože ako ja, tak aj veľa ďalších si v tomto období uvedomilo, aké sú dôležité maličkosti v našich životoch, a práve tie robia náš život tým pekným a farebným, aj keď to je iba obyčajná káva s kamarátkou. :)

                                                                                                               žiačka IV. ročníka