Deň tretí 20.10.2026

 

Deň tretí V utorok 20. októbra nás privítalo nádherné slnečné počasie. Deň sme začali ako zvyčajne v cukrárni Gelateria Belvedere, kde sme si dali naše každodenné raňajky. Námestie bolo ešte poloprázdne a celé mesto sa len pomaly prebúdzalo. Potom sme sa vydali do školy. Keďže sa nachádza na okraji mesta Pizzo, učitelia z Istituto nás každý deň vozia autom. Sú nesmierne milí, stále usmiati a hoci po anglicky veľmi nevedia, zo všetkých síl sa nám snažia niečo povedať aspoň lámanou angličtinou. Taliani sú skrátka neuveriteľne spoločenskí!

 

V škole mali práve návštevu z inej inštitúcie. Prezentácia bola zameraná na možnosti ďalšieho štúdia pre absolventov Istituto. Prednášala ju veľmi sympatická pani, no keďže všetko prebiehalo v taliančine, nerozumeli sme ani slovo.

 

Po prezentácii sme sa presunuli na samotné vyučovanie a rozdelili sa do dvoch skupín. Prvá skupina sa vydala k trenažéru Boeingu 737, kde sme sa učili obsluhovať lietadlo. Viedol nás charizmatický učiteľ, ktorý je zároveň architektom, akrobatickým pilotom a dokonca konštruktérom drevených lietadiel. Na naše prekvapenie poznal aj slovenského konštruktéra! Boli sme ohromení – ani sme netušili, aké skvelé vlastnosti má smrekové drevo. Je ľahké, pružné a absolútne ideálne na výrobu skutočného, plne funkčného lietadla. Jeden takýto stroj sám vyrobil a daroval škole. Títo Taliani sú naozaj neskutočne šikovní.

 

Nasledovala hodina námornej navigácie. Rýchlo sme zistili, že toľko tlačidiel a monitorov pohromade sme v živote nevideli. Ich radar dokáže sledovať objekty až do hĺbky 250 metrov pod hladinou!

 

Na telesnej výchove sme si zahrali stolný tenis, bedminton aj volejbal, vďaka čomu sme sa trochu uvoľnili a zregenerovali. Vyučovanie sa v tento deň skončilo asi o hodinu skôr z technických príčin. Predstavte si, aj v Taliansku občas netečie voda! Všetci študenti teda začali húfne odchádzať na skútroch a autách.

 

My sme sa vydali na vlak z Pizza, odhodlaní objavovať ďalšie krásy Kalábrie. Tentoraz bola naším cieľom Tropea so svojimi slávnymi Spiagge degli Dei – „božskými plážami“, na ktorých podľa legendy oddychovali samotní bohovia. Voda bola krištáľovo priezračná a samotné mesto na skalách nad morom vyrážalo dych.

 

Po spoločnom obede s našimi talianskymi spolužiakmi sme navštívili Múzeum mora, ktoré ukrýva vzácne fosílie nájdené v okolí Tropei. Vedeli ste, že tu pred 7 miliónmi rokov žil obrovský žralok megalodon? Múzeum vedie profesor z Istituto Nautico, Pino (Giuseppe), ktorému asistuje mladý dobrovoľník Francesco. Od profesora sme sa dozvedeli zaujímavý pohľad na klimatické zmeny. Globálne otepľovanie nemusí byť až taký bezprecedentný jav, keďže pred miliónmi rokov v Kalábrii panovala oveľa teplejšia tropická klíma a o niekoľko miliónov rokov neskôr naopak doba ľadová. Podľa neho sa dnes nachádzame niekde uprostred týchto dvoch extrémov.

 

Na záver dňa sme nakúpili suveníry a nezabudli sme ani na darčeky pre našich najbližších. Do Pizza sme sa vrátili o pol desiatej večer – síce unavení, ale bohatší o množstvo nových vedomostí a nezabudnuteľných zážitkov. Stálo to za to!

Deň druhý 19.10.2026

Ráno sme začali typickými raňajkami – kávou, croissantom a džúsom. Skrátka, „la dolce vita“ (sladký život).

O deviatej hodine sme dorazili do školy. Usadili sme sa v aule, kde nám miestni študenti prostredníctvom prezentácie predstavili partnerskú školu, históriu mesta Pizzo, jeho geografiu, tradície a turistické atrakcie. Priblížili nám tiež taliansky školský systém. Následne sme zasa my odprezentovali mesto Topoľčany a našu školu.
V ďalšej časti programu sme absolvovali prehliadku celého komplexu. Zaujímavosťou je, že v areáli školy sa nachádza pláž, na ktorej práve prebiehala hodina telesnej a športovej výchovy.
Potom naša prehliadka pokračovala do laboratória strojovne, kde sme mali možnosť vidieť technickú stránku fungovania lode. V školskom historickom múzeu sme si zasa pozreli strojové lodné súčiastky a zariadenia, ktoré sa používali v začiatkoch fungovania školy – tá má mimochodom už vyše 150 rokov!
V odbornej učebni navigácie sme zasa po prvýkrát naživo videli trenažér kokpitu Boeingu, čo bolo neskutočne zaujímavé.
V špeciálnej učebni fyziky nám študenti predviedli Archimedov zákon v praxi. Vďaka školskému planetáriu sme zistili, že fyzika môže byť naozaj fascinujúci predmet. Hviezdy ľudstvo očarúvajú už po stáročia a my sme tento pocit zažili vďaka pútavej videoprojekcii. Miestny učiteľ fyziky nám predviedol, ako vyzerá ich typická vyučovacia hodina. Počas prehliadky sme neobišli ani chemickú učebňu či školskú plaváreň.
Rosario, milý profesor z Istituto Nautico, nám ukázal učebňu elektrotechniky, elektroniky a automatizácie. Tieto oblasti úzko súvisia s naším odborom mechanik počítačových sietí. Práve tu sme osobne stretli aj riaditeľa školy. Bol to veľmi sympatický mladý človek, až sa nám nechcelo veriť, že vedie takúto veľkú inštitúciu.
Záver dňa bol priam výnimočný. Prijali nás na radnici mesta Pizzo, kde nás v zasadacej miestnosti miestneho zastupiteľstva srdečne privítal samotný primátor mesta spolu so svojou asistentkou.

 Deň prvý: 18.10. 2026

Bol dlhý deň. Deň, keď náš Erasmus+ program začína. Stretli sme sa  o 2.10  na autobusovej stanici a vyrazili smer Letisko M.R. Štefánika v Bratislave. V tom zvoní telefón, na displeji svieti meno Dávid, lenže on predsa sedí v autobuse ?! Nesedí, my sme ho zabudli!  Pekne nám to začína. A tak už naozaj už všetci (10 študentov drevariny a 2 pani učiteľky) sedíme v minibuse a vezieme sa plní očakávaní, ako to na juhu Talianska bude.

Na palube lietadla niektorí spali a niektorí mali nákupnú horúčku. Sophia si jednoducho musela niečo kúpiť. Aj si kúpila, žreby s vidinou výhry 10000€ mysliac pritom aj na nás, sľúbila, že sa s výhrou rozdelí. Tak sme jej držali palce. Nevadí, možno bude mať väčšie šťastie cestou späť.

A sme tu. WOW všetko vyzerá tak inak. Palmy , vzduch , ľudia….  Inak, ale akosi príjemne. Žiadna nervozita, akýsi pokoj.

Ideme vlakom z Lamezie.  Stanica je celá obložená lešením, hľadáme schody k platformám, náš vlak ide z trojky. Vysielame Igora, nech sa ide opýtať. A Igor sa pýta, on vie po anglicky perfektne a  je veľmi dobrý kamarát. Tak už sme na nástupišti 3, máme nejakých 20 min. do príchodu vlaku. Dúfame, že nemeškajú ako u nás. Na nástupišti počujeme slovenčinu. Sú tu naši krajania. Potom sa nám prihovorí milá pani. Všimla si naše školské tričká. Aj ona je pani učiteľka,  v Regio Calabria, koordinátorka Erasmus programov na ich gymnáziu. Tak si vymieňame kontakty a možno … možno sa sem ešte vrátime.

Vlak je už tu, nemešká. Nastupujeme, stojíme pri dverách, pretože na nasledujúcej zastávke vystupujeme. Vlaky sú aj tu plné. Odchod máme o 11:53. Lenže čakáme a čakáme … 11:58 ešte stále čakáme. OK, tak ani tu to nie je inak. Vlaky meškajú aj v Taliansku. Prichádzame s 15 minútovým meškaním do malebného mestečka Pizzo. Cestou obdivujeme krajinu. Vidíme sady olivovníkov. Tu sa teda vyrába ten olivový olej, práve teraz je sezóna zberu a lisovania.

Večer sme ochutnávali miestne špeciality – neodolateľnú Stroncaturu s vyprážanými kalamármi, šťavnatý steak z tuniaka a ďalšie morská dobroty. Po výbornej večeri sme si ešte dopriali sladkú bodku v podobe čokoládového tartufa. Po dlhom dni plnom nezabudnuteľných zážitkov sme zaspávali s radostným očakávaním, čo úžasné nás čaká zajtra…