Onedlho je čas ústnych maturitných skúšok. Aj my, žiaci IV. A triedy, sa na ne intenzívne pripravujeme. Chceme dokázať sebe, rodičom, ale aj našim učiteľom, že na to máme. (Mimochodom, že na to máme, bola aj jedna z maturitných  písomných tém, ale tie už máme, dúfajúc, úspešne za sebou.)
A keďže sme na hodine slovenčiny preberali zaujímavé a aktuálne dramatické  dielo Ivana Bukovčana - Kým kohút nezaspieva, využili sme ponuku DAB v Nitre a partia milovníkov umenia spolu s našou slovenčinárkou išla na toto predstavenie. Rozhodli sme sa naučiť jednu maturitnú otázku takto netradične. Vonku lialo ako z krhly, ale my sme sa tešili na umelecký zážitok, ktorý sa aj po predstavení dostavil. A skutočne, nebanujeme. Spojili sme príjemné s užitočným. Aktuálna téma o človečenstve a o charakteroch ľudí v krízových životných situáciách v nás zanechala hlboký dojem. Divadlo nabité mladými ľuďmi tlieskalo nitrianskym hercom. A samozrejme aj my.
Teraz budeme len dúfať, že si túto maturitnú otázku niekto z nás aj na ústnych maturitných skúškach zo slov. jazyka a literatúry vytiahne. Ohromil by vedomosťami celú odbornú maturitnú komisiu. Pretože platí staré známe príslovie, že radšej raz vidieť, ako stokrát počuť. Tak nám držte palce pri zelenom maturitnom stole, pretože maturity sú už za dverami.